Kategórie
Alkalizácia a odkyslenie

4 pádne dôvody, prečo vyhodiť sladkosti z okna

Cukríky, keksíky, lízatka, čokoládky…celé regály obchodov plné lákavých farebných obalov, ktorým neodolá nielen detská ruka. Ak si sladkosti spájate len s pokazenými zubami a možno s nejakým tým kilom navyše, čítajte ďalej.

1. Sladkosti sú prázdna strava – bez vitamínov, minerálov, aminokyselín

Sladkosti sú obrovská dávka cukru s farbivami a ďalšími chemickými látkami, ktoré akurát tak dobre vyzerajú. To je všetko. V sladkostiach nenájdete proteíny, esenciálne mastné kyseliny, vitamíny ani minerály

Ak protestujete, že máte pred sebou cukríky s vitamínami, čítajte ďalej, čím musia tieto vitamíny prejsť a koľko námahy naše telo vynaložiť, aby ste z nich niečo mali. Ak vôbec.

2. Cukor je návykový jed

Áno, cukor je návykový jed. Ktokoľvek, kto sa zbavil svojej vlastnej závislosti na cukre vám toto potvrdí, a ak budete mať odvahu vypočuť si o novoobjavených chutiach, porozpráva vám aj to.

Keď zjeme cukor (sladké), v mozgu sa nám vylučuje dopamín a my sa cítime príjemne. Na rovnakom princípe fungujú aj drogy ako napr. kokaín. Bohužiaľ, náš mozog je nastavený tak, aby vyhľadával aktivity, ktoré prinášajú radosť – dopamín. Čím viac, tým lepšie.

Závislosť na sladkostiach a cukre (alebo iných jedlách, kde by ste cukor nečakali, ale predsa je tam) sa v nezvládateľnej miere vyvynie u ľudí, ktorí na to majú predispozície. U väčšiny je to len nenápadný zvyk – každý deň si dať niečo sladké na desiatu, po obede či večeri. Ako sa takýto zvyk líši napr. od fajčenia?

Na okraj, cukor bol okrem iného záchranou pre potravinárske firmy, ktoré sa od 70-tych rokov minulého storočia uberajú nízkotučnou cestou. Verzie jedál s nízkym obsahom tuku boli bez chuti, preto sa vrhli na cukor a ten dnes, bohužiaľ, nájdeme na každom kroku. Keď si spojíme stupňujúcu sa závislosť na dopamíne, mediálne šialenstvo okolo diét a „ne-tučných“ výrobkov, máme celkom dobrý biznis, nie? A napriek tomu prekvitá nielen obezita, ale aj problémy s ňou spojené.

Smutné je, že nielen u dospelých

3. Hyperaktivita a „E-čka“ v sladkostiach, sladených nápojoch a spracovaných jedlách

ADHD – po anglicky Attention Deficit Hyperactivity Disorder a po slovensky Porucha sústredenia a hyperaktivity – moderná výhorovorka, prečo sú deti neposedné, neposlušné a nedokážu sa sústrediť. Ak by vám niekto od malička dávkoval návykový cukor a chemikálie, boli by ste iní?

Okrem cukru v sladkostiach nájdete aj kopec umelých farbív, stabilizátorov, ochucovadiel, konzervantov…. no nádhera. A my deti strašíme pred drogami.

Pred pár rokmi sa uverejnili výsledky trojročnej štúdie, ktorú financovala Agentúra pre štandard potravín (Food Standard Agency – viac tu v angličtine), kde sledovali vplyv prídavných látok v nápojoch a sladkostiach na hyperaktivitu detí. Pre milovníkov etikiet pridávam info, konkrétne testovali E110, E102, E122, E124, E129, E104, E211.

Výsledky boli zaujímavé – prídavné látky zvyšujú hyperaktívne správanie (a mnohé iné zaujímavé zistenia). Následky? Tie už menej jednoznačné. Agentúra akurát tak odporučila rodičom, aby sa vyhýbali jedlám a nápojom s obsahom umelých aditív. Niektoré medzinárodné potravinárske firmy síce začali s odstraňovaním farbív a umelých sladidiel z niektorých výrobkov, ale jedna čokoládka bez jedného „Ečka“ je v celom tom chemickom oceáne len maličkosťou.

4. Cukor a priberanie 2-násobnou rýchlosťou

Áno, vďaka sladkostiam a cukru tučniete 2-násobnou rýchlosťou. Cukor totižto bráni vylučovaniu dôležitého hormónu – leptínu. Ten nášmu telu hovorí, že sme sa dosť najedli a naozaj si neprosíme viac. Zdravý rozum umlčaný, jeme ďalej a viac a obezita a nadváha štartujú druhé kolo.

Cukor je kyslý odpad, ktorý naše telo musí najprv spracovať. Musí ho alkalizovať, aby prešiel tráviacim traktom (spomínate si na tie vyššie spomenuté „vitamínové cukríky“?) Na to potrebuje naše zásadité (alkalické) zásoby. Bohužiaľ, so sladkosťami sa málokedy spája zdravá strava bohatá na tieto alkalické látky, a preto naše telo vymyslelo trik. Genetický vývoj na ochranu pečene a obličiek, drastický krok, ktorý vám zachraňuje život za cenu nadbytočných pneumatík a ostatných problémov s tým spojenými.

Naše telo ukladá nespracovaný kyslý odpad (áno, patrí tu aj cukor) do tuku. S nádejou, že mu raz doprajete dostatok zásaditých zásob, aby ich mohlo zneutralizovať a tak sa zbaviť nadbytočných kíl.

V skratke, cukor umlčí vaše telo, keď kričí, že má dosť, vy jete viac (cukru). Telo to nestíha spracovať, zásadité zásoby sa vyčerpajú a nadbytočné kilá narastajú.

Ak vám tečú slinky pri pohľade na čokoládu, cukríky alebo keksík, vedzte, že sa ozýva váš mozog závislý na dopamíne z cukru. A o slovo sa hlási porucha sústredenia, hyperaktivita, prekyslenie a nadváha. S tou poslednou sa spája viac zlého ako dobrého. Ale to poznáme. Ako u detí, tak aj u seba.

Rozhodnutie je na vás.

Kategórie
Alkalizácia a odkyslenie

Koľko plesní v sebe živíte?

Jednu? Dve? Myslíte si, že žiadnu? Plesne patria do zaujímavého klubu mikroforiem. Spolu so známymi kvasinkami (kandida) a baktériami. Nenápadní nájomníci v našom tele, ktorí vedia urobiť neuveriteľný neporiadok, nazývaný aj diabolský kruh prekyslenia. Čo sú to plesne, kvasinky a baktérie v našom tele? Ako viete, že ich máte? Kedy škodia a čo s tým môžete urobiť?

Čo sú to mikroformy?

Baktérie, kvasinky, plesne a huby, jedným slovom mikroformy, ktoré žijú v našom tele. Ak sa vám zježili vlasy pri predstave, že vo svojom tele niekoho živíte, tak vedzte, že ich prítomnosť je normálna. Napríklad, kvasinky (kandida), známe najme kvôli nepríjemnej kvasinkovej infekcii, sú nevyhnutné v tráviacom trakte pre trávenie istých potravín a neprežili by sme bez nich.

Problémy s mikroformami nastávaju, až keď sa začnú šíriť, premnožovať, vylučovať toxický odpad a doslova nás pojedať zaživa. No poďme pekne od začiatku.

Nezničiteľné mikroformy

Mikroformy dokážu prežiť aj v tých najťažších podmienkach a využiť každú situáciu. Existujú na Zemi už stovky miliónov rokov a za ten čas sa vyvinuli do viac ako 500 000 rôznych druhov s minimálnymi genetickými zmenami.

Mikroformy, jednobunkové organizmy, dokážu existovať v dvoch stavoch – v stave rozmnožovania a rastu a v stave „hibernácie“, keď prežívajú a čakajú na vhodnejšie podmienky prostredia pre rast. Len pre zaujímavosť, spóry baktérií našli vedci aj v čerstvo otvorených staroegyptských hrobkách, kde títo „nezmari“ čakali tisícky rokov.

Čo je dôležité, je fakt, že mikroformy dokážu existovať v dvoch stavoch – v aktívnom stave, kedy sa množia a vylučujú toxický odpad a v dormantnom stave (stave nečinnosti a spánku), kedy čakajú na vhodnejšie podmienky a prostredie pre prvý stav. V stave nečinnosti sú neškodné – nevylučujú toxický odpad a nemnožia sa.

Prečo sú mikroformy pre nás nebezpečné v stave rastu a rozmnožovania?

Dva dôvody – kradnutie živín a toxický odpad. Aby sa kvasinky, plesne či huby rozrastali, potrebujú výživu a energiu. Tú si berú zo svojho okolia – nášho tela. Okrádajú nás o živiny a elektróny, požierajú naše tuky (nie pneumatiky, ale tuky, ktoré telo potrebuje), karbohydráty a proteíny a dokonca našu kyselinu nukleovú, naše DNA! Snažíte sa svojmu telu dodať energiu a výživu a tú mu niekto kradne – toto vôbec neznie dobre!

Hrôza nekončí, pokračuje toxickým odpadom. Pri raste a rozmožovaní, kvasinky, plesne, baktérie a huby v našom tele vylučujú toxický odpad, prirodzený výsledok ich vlastného metabolizmuMykotoxíny – z húb a plesní, a exotoxíny – z baktérií, toxický odpad sa následne dostáva do okolia mikroforiem, do nášho tela, krvného obehu a samotných buniek, kde kompromitujú a narúšajú naše telo, ďalej poškodzuje náš organizmus a to najhoršie – prispieva k stavu prostredia a podmienkami, ktoré mikroformy zbožňujú – ku kyslému prostrediu.

Začarovaný kruh prekyslenia organizmu a mikroformy

Toxický odpad od baktérií, plesní a kvasiniek podporuje podmienky, v ktorých majú tieto mikroformy ideálne prostredie na ďalší rast a rozmnožovanie.

Mikroformy vylučujú kyslý odpad, ktorý posiľňuje a rozširuje kyslé prostredie a napáda náš organizmus. V kyslom prostredí sa mikroformám darí, rastú a množia sa a vytvárajú ešte viac kyslého toxického odpadu, ktorý ešte viac posiľňuje a rozširuje kyslé prostredie…

Rozumiete, prečo je tento diabolský kruh prekyslenia začarovaný?

Nie je to však koniec sveta. Mikroformy rozširujú prekyslenie a škodia len vo svojom aktívnom stave. Aby sa doslova zaktivovali, najprv potrebujú byť v prostredí, ktoré je pre ne vhodné – v kyslom prostredí. Čiže tak, ako komáre vyhľadávajú stojaté vody, no nie sú ich príčinou, tak ako potkany vyhľadávajú smeti, no nie sú ich príčinou, tak aj mikroformy vyhľadávajú kyslé prostredie a až následne začnú robiť neplechu. Dokonca sú tak „šikovné“, že najprv napádajú časti tela, ktoré sú najviac oslabené.

Ale ja žiadne kvasinkové infekcie či plesne nemám. Naozaj?

Mikroformy a ich odpad priamo či nepriamo prispieva k celej škále problémov. Väčšina ochorení, najmä tých chronických a degeneratívnych vytvára ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie mikroforiem a tie následne prispievajú k symptómom a ďalšej škode.

Medzi všeobecné príznaky prekyslenia, ktoré vedie k premenám buniek tela a rozmnožovaniu mikroforiem patria napr:

  • Bolesti, infekcie,
  • Problémy s trávením, nekontrolovateľné túžby po jedle, bolesti čriev, hnačky, nafukovanie, vredy
  • Dýchacie problémy, astma, páchnuci dych, sucho v ústach
  • Suchá pokožka, ekzémy, vyrážky, akné, svrbenia, plesne na nohách, rukách, na nechtoch, opary
  • Letargia, únava, náladovosť, nespavosť
  • PMS, menštruačné problémy, cysty, vaginálna kvasinková infekcia, hormonálna narovnováha,

Aké je riešenie?

Netreba hádzať flintu do žita, táto patália sa dá vyriešiť. Keď porozumiete, ako celý problém vzniká, viete riešiť príčinu.

Dobrá správa č. 1: Mikroformy sú v stave nečinnosti neškodné.

Nerastú, nemnožia sa, nepožierajú živiny, nepoškodzujú naše bunky a nevylučujú kyslý toxický odpad. Čiže ich potrebujeme dostať do stavu nečinnosti.

Počkať, však napríklad v tráviacom trakte ich potrebujeme.

Áno, baktérie sú neoodeliteľnou súčasťou tráviaceho traktu, neprežili by sme bez nich, nestrávili by sme isté druhy potravy. Tieto mikroformy nie sú hlavným problémom prekyslenia, no vedia tiež narobiť neplechu. Napríklad u detí pri bábätkovskom opare, čo je vlastne premnoženie a rozšírenie kandidy v hrdle. Naše telo je zásadité dizajnom (stavbou) a kyslé funkciami (napr. metabolizmus) – je to delikátna rovnováha, ktorú si náš organizmus dokáže udžiavať, pokiaľ mu dodáme správny materiál – výživu. Delikátna acido-bázická rovnováha nášho tela je dokonalá a preto je aj dobrá správa č.2.

Dobrá správa č. 2: Mikroformy potrebujú pre stav činnosti kyslé prostredie, no v zásaditom prostredí sú nečinné.

Ešte raz, v zásaditom prostredí sa mikroformy dostávajú do stavu spánku a nečinnosti, nemnožia sa, nepožierajú nás.

Riešením je teda upraviť rovnováhu prostredia. Zamyslite sa ešte raz nad začarovaným kruhom prekyslenia a prečo upraviť acido-bázickú rovnováhu nie je jednodňová záležitosť.

Zatiaľ čo vy odkysľujete, mikroformy bojujú vylučovaním kyslého toxického odpadu, ktorý prekysľuje.

Aby ste skutočne zmenili prostredie a „odstavili“ škodlivé mikroformy, musíte poriadne pritlačiť a posilniť odkyslenie. Ako rýchlo a ako ľahko sa to dá, to je individuálne a závisí to na tom, ako rozsiahle prekyslenie organizmu je.

Dať si do poriadku acido-bázickú rovnováhu organizmu a odkysliť sa nie je víkendová záležitosť, nie je to ani vyhliadka, že do konca života budete žiť len na bylinkách ako zajace. Je to o zmenách a o tom, že štíhlosť, zdravie a energia sú pre vás životným štýlom. Niekomu stačí postupne robiť malé kroky k lepšiemu, niekto potrebuje silnú očistu.

Zmeniť životný štýl je o zvykoch, o strave, o hydratácii, pohybe a myslení.

Dôležité je začať a pokračovať. Byť zdravý, štíhly, fit a plný energie je životný štýl. Bez premnožených baktérií, kvasiniek či ďalších škodlivých mikroforiem, ktoré takto nemajú šancu.